3. J. A. Dowie – „pitbull viery“ – Čo predchádzalo „Azusa Street“ ? Predstavitelia letničného prebudenia na prelome 19. a 20. storočia.

3. J. A. Dowie – „pitbull viery“

Na prelome 19. a 20. storočia povstávalo množstvo osobností, ktoré povolal Boh do apoštolského poslania, k tomu aby dejiny spasenia a cirkev prešli do dynamickej fázy, nazývanej letničné hnutie a neskôr letnično-charizmatické hnutie. Tu Pán opäť začal prejavovať svoju moc, v uzdravovaní ľudí, a napĺňaní ľudí Svätým Duchom, čoho prejavom je aj hovorenie v iných jazykoch. Podotknem však, že Boh nikdy počas história neprestal prejavovať svoju moc. Vždy sa objavovali väčšie či menšie prebudenia, dokonca aj počas „veselého stredoveku“, ale teraz tu hovoríme o celosvetovom prebudení na konci tohto veku.

Najprv sa pozrieme ako začali rašiť prvé výhonky tohto záverečného mohutného Božieho záťahu na záchranu ľudstva. To trvá dodnes, a vyvrcholí v blízkej budúcnosti (do cca 50 rokov) vytrhnutím (nanebovzatím) cirkvi – znovuzrodených ľudí patriacich Ježišovi Kristovi. Sám Ježiš, keď sa Ho pýtali učeníci v Jeruzaléme na Olivovej hore, že kedy bude skonanie sveta, a že čo bude znamením Jeho opätovného príchodu na Zem, tak uviedol, okrem mnohých iných znamení, aj to, že bude globálne kázané evanjelium. A to môžeme vidieť od začiatku 20. storočia, na masových evanjelizáciach v USA s potvrdzovaním kázaného Slova zázrakmi, ktoré sa viac a viac rozširovalo skrze misionárov a neskôr média – rozhlas, televízia, internet do celého sveta.

Aj keď začiatky letničného hnutia sú v Spojených štátoch, väčšina základov jeho teológie má korene v britských perfekcionistických a charizmatických hnutiach. Najmä v metodistickom hnutí svätosti (holiness movement), v Katolickom apoštolskom hnutí (Catholic Apostolic movement,) Edwarda Irvinga – čo nemá nič spoločné ani s Rímsko, ani s Grésko katolickou cirkvou – a v britskom Keswickom hnutí „Vyššieho života“ (Keswick „Higer Life“ movement). V nich sa kládol dôraz na tzv. „druhé požehnanie“. To znamená, že po obrátení, teda záchrane človeka od hriechu a pekla, a nadobudnutí večného života v Božom kráľovstve (prvom požehnaní), je možné zažiť, a to aj hľadali, dotyk Božieho Ducha. Ktorý sa dotkne srdca človeka a dá mu život úplného posvätenia a očistenia srdca od všetkého hriechu, túto skúsenosť nazývali aj „krst Svätým Duchom“. V druhej polovici 19. stor. bolo toto hnutie už značne rozšírené aj v USA a Kanade. V 90-tých rokoch 19. stor. tento pojem – Krst Duchom Svätým, začali skôr používať ako „tretie požehnanie“ a znamenal už samotný krst Svätým Duchom a Ohňom, ako zmocnenie k prejavom darov Ducha Svätého: prorokovať, uzdravovať, činiť divy. Rapídny rast tohto hnutia svedčil o hlade mnohých evanjelikálnych kresťanov, ktorí volali po letničnej skúsenosti. Najvyznamnejšími predstaviteľmi a služobnými darmi s mocou uzdravenia v tom čase boli Dwight L. Moody (1837-1899), madam Maria Woodworth-Etter(1844-1924) a J. A. Dowie (1847-1907). Títo mali priami a aj osobný vplyv na nasledujúcu generáciu evanjelistov a služobníkov uzdravenia, ktorými sa tu budeme zaoberať, ktorý sa narodili v 70-tých rokoch 19. stor. Sú to Charles Fox Parham (1873-1929), Wiliam Joseph Seymour (1870- 1922), John Graham Lake (1870- 1935), Fred Francis Bosworth (1877-1958). Sú to zakladatelia a rozširovatelia Slávneho prebudenia na Azusa Street v Los Angelos. Cez týchto ľudí Boh mimoriadným, dynamickým teda letnično-charizmatickým spôsobom zasiahol Spojené štáty, a odkiaľ sa táto vlna rozšírila do celého sveta a až do dnešných dní, kedy týmto biblickým spôsobom praktizuje vieru viac ako pol miliardy ľudí.

Teraz sa oboznámime so životom a službou jedného z nich.

J. A. Dowie

Narodil sa v Škótsku a čoskoro po narodení sa jeho rodina odsťahovala do Austrálie. Ako mládenec sa vrátil do Škotska, aby vyštudoval politické vedy a teológiu. Potom sa vrátil do Austrálie a bol vysvätený za kňaza. Po niekoľkých mesiacoch s kňazstvom skončil, pretože tak nemal slobodu pre službu. Dowie sa stal nezávislým kazateľom. Počas toho ako pastoroval cirkev, prišiel do mesta v ktorom slúžil mor. Veľa ľudí v jeho zbore začalo na následky moru zomierať. Preto neustále volal k Bohu a chcel od neho vztiahnuť pomoc týmto chorým. Keď slúžil jednej sestre, ktorá umierala, tak odmietol názor lekárov a ostatných veriacich, že si ju takto Boh berie domov, a modlil sa za jej uzdravenie. Boh modlitbu prijal a sestra totálne uzdravená vstala a požiadala o jedlo. Toto je začiatok Dowieho uzdravujúcej služby.

Začal kázať v Austrálii o Božskom uzdravení. Bol smelý a ignoroval odpor ostatných rozzúrených kazateľov. Jeden čas chodilo na jeho zhromaždemnia desať až dvadsaťtisíc ľudí. V tejto dobe narástol jeho vplyv a možno preto sa rozhodol kandidovať do australského parlamentu a prestal kázať. Chcel uplatniť vplyv Božieho kráľovstva politickou cestou. Hoci bol v tých voľbách najpopulárnejšou osobou. Nakoniec vo voľbách prehral. A sklamaný sa presťahoval do USA do Los Angelos, . Tam sa jeho uzdravovacia služba veľmi rozvinula. V tej dobe už v USA slúžila uzdravovaním M. W. Etter, ako už vieme z predchádzajúceho článku ( http://charizmatickateologia.sk/?p=297 ). Onedlho sa v r. 1893 presťahoval do Chicaga. V tom roku tam bol svetový veľtrh. Pred vchodom na veľtrh stála malá drevená chatka s nápisom „Božské uzdravenie“. Postavil sa pred chatku a kázal, modlil sa a ľudia boli uzdravení. Takto začal budovať svoju službu v Chicagu. V tom čase bolo v meste viacero služobných darov, najznámejším bol D. L. Moody, tiež nám známy z prvého článku ( http://charizmatickateologia.sk/?p=290 ), s ktorým sa stali najsilnejšími služobníkmi, ale namiesto spolupráce nezdravo súperili a navzájom proti sebe kázali. Moody neskôr ochorel. Dowie mu odkázal, že keď sa za neho pomodlí, bude uzdravení. Moody to odmietol a zomrel. Odmietol ho z dôvodu konfliktu s ním.

Dowieho služba liečenia mala dosť drsný charakter. Kričal pri službe, chytil nádory a výrastky a odtrhol ich. Modlil sa za ľudí na lehátkach a tí vstali. Založil uzdravujúce domy, kam prichádzali tí, ktorí chceli byť uzdravení cez jeho službu. Bývali v malých miestnostiach. Jeden z členov ich organizácie im čítal Bibliu. Museli chodiť na jeho zhromaždenia a počúvať Slovo. Podmienkou bolo, že nesmeli brať žiadne lieky okrem Slova uzdravenie z Biblie. Videl, že mnoho lekárov ani nevie stanoviť diagnózu, a si len niečo vymyslia. Napísal traktát z názvom: démoni, lekári a tabletky – najväčší nepriatelia Kristovho kríža. Tak lekári ho chceli kompromitovať, preto mu doniesli na zhromaždenie nevyliečiteľne chorých. A on veľmi agresívnou vierou ich uzdravil. Priniesli aj ženu z nádorom veľkým ako jej hlava. On sa k nej rozbehol, schytil ten nádor, povedal: v Ježišovom mene, a odtrhol ten nádor. A ona mala hneď na tom mieste zdravú kožu. On bol pitbull viery. Počas Dowieho služby v Chicagu bol zatknutý 100x za rok. Dôvodom bolo, že uzdravoval bez povolenia. Bojoval proti chicagským súdom, aby im dokázal, že išlo o náboženskú vec, vec vierovyznania, nie o klasickú medicínu. Bojoval za to, aby každý mal právo na modlitbu uzdravenia, bez ohľadu na zákon. Nakoniec tieto súdy vyhral. Toto víťazstvo prispelo k tomu, že dnes v USA je legálne dovolené skladať ruky na ľudí za účelom uzdravenia. Dowie bol priekopníkom uzdravujúcej služby v USA. V roku 1899 oznámil, že kúpi pozemok na sever od Chicaga, aby tam postavil mesto. Dowie mal veľké vízie, z ktorých jednou bolo aj vybudovanie kresťanských miest Sion, kde by bol pastor zároveň starostom. Do svojho plánu zahrnul aj Jeruzalem, ktorý chcel vykúpiť z Tureckej nadvlády. Roku 1900 sa mu podarilo toto mesto Sion na severe Chicaga vybudovať. Žilo tam 5000 obyvateľov, o rok už 10000. Uveril, že je Eliášom obnoviteľom, ktorý má cirkev uviesť do apoštolsko-prorockej obnovy a prebudenia posledných čias, v ktorej je povolaný ako obnovený apoštol. Nosil aj starozákonné kňazské rúcho. V tom čase bol v neustálom strese, spával 2-3 hod. denne a aj jeho manželka si myslela, že začal šalieť. Po čase ochorel z dôvodu vyčerpania, pracoval až do úplného fyzického a psychického vyčerpania a nakoniec zomrel ochrnutý v posteli.

Požitá zdroje:

http://www.rozmer.sk/sk/articles/print/148 dostupné na internete jún 2011

Branislav Ďuriš: John Alexander Dowie, časopis Logos 10/2006, str. 24-26

Roberts Liardon: Boží generálové, prepis z audionahrávky.