2. Maria Woodworth-Etter – Čo predchádzalo „Azusa Street“ ? Predstavitelia letničného prebudenia na prelome 19. a 20. storočia.

2. Maria Woodworth-Etter

Na prelome 19. a 20. storočia povstávalo množstvo osobností, ktoré povolal Boh do apoštolského poslania, k tomu aby dejiny spasenia a cirkev prešli do dynamickej fázy, nazývanej letničné hnutie a neskôr letnično-charizmatické hnutie. Tu Pán opäť začal prejavovať svoju moc, v uzdravovaní ľudí, a napĺňaní ľudí Svätým Duchom, čoho prejavom je aj hovorenie v iných jazykoch. Podotknem však, že Boh nikdy počas história neprestal prejavovať svoju moc. Vždy sa objavovali väčšie či menšie prebudenia, dokonca aj počas „veselého stredoveku“, ale teraz tu hovoríme o celosvetovom prebudení na konci tohto veku.

Najprv sa pozrieme ako začali rašiť prvé výhonky tohto záverečného mohutného Božieho záťahu na záchranu ľudstva. To trvá dodnes, a vyvrcholí v blízkej budúcnosti (do cca 50 rokov) vytrhnutím (nanebovzatím) cirkvi – znovuzrodených ľudí patriacich Ježišovi Kristovi. Sám Ježiš, keď sa Ho pýtali učeníci v Jeruzaléme na Olivovej hore, že kedy bude skonanie sveta, a že čo bude znamením Jeho opätovného príchodu na Zem, tak uviedol, okrem mnohých iných znamení, aj to, že bude globálne kázané evanjelium. A to môžeme vidieť od začiatku 20. storočia, na masových evanjelizáciach v USA s potvrdzovaním kázaného Slova zázrakmi, ktoré sa viac a viac rozširovalo skrze misionárov a neskôr média – rozhlas, televízia, internet do celého sveta.

Aj keď začiatky letničného hnutia sú v Spojených štátoch, väčšina základov jeho teológie má korene v britských perfekcionistických a charizmatických hnutiach. Najmä v metodistickom hnutí svätosti (holiness movement), v Katolickom apoštolskom hnutí (Catholic Apostolic movement,) Edwarda Irvinga – čo nemá nič spoločné ani s Rímsko, ani s Grésko katolickou cirkvou – a v britskom Keswickom hnutí „Vyššieho života“ (Keswick „Higer Life“ movement). V nich sa kládol dôraz na tzv. „druhé požehnanie“. To znamená, že po obrátení, teda záchrane človeka od hriechu a pekla, a nadobudnutí večného života v Božom kráľovstve (prvom požehnaní), je možné zažiť, a to aj hľadali, dotyk Božieho Ducha. Ktorý sa dotkne srdca človeka a dá mu život úplného posvätenia a očistenia srdca od všetkého hriechu, túto skúsenosť nazývali aj „krst Svätým Duchom“. V druhej polovici 19. stor. bolo toto hnutie už značne rozšírené aj v USA a Kanade. V 90-tých rokoch 19. stor. tento pojem – Krst Duchom Svätým, začali skôr používať ako „tretie požehnanie“ a znamenal už samotný krst Svätým Duchom a Ohňom, ako zmocnenie k prejavom darov Ducha Svätého: prorokovať, uzdravovať, činiť divy. Rapídny rast tohto hnutia svedčil o hlade mnohých evanjelikálnych kresťanov, ktorí volali po letničnej skúsenosti. Najvyznamnejšími predstaviteľmi a služobnými darmi s mocou uzdravenia v tom čase boli Dwight L. Moody (1837-1899), madam Maria Woodworth-Etter(1844-1924) a J. A. Dowie (1847-1907). Títo mali priamy a aj osobný vplyv na nasledujúcu generáciu evanjelistov a služobníkov uzdravenia, ktorými sa tu budeme zaoberať, ktorý sa narodili v 70-tých rokoch 19. stor. Sú to Charles Fox Parham (1873-1929), Wiliam Joseph Seymour (1870- 1922), John Graham Lake (1870- 1935), Fred Francis Bosworth (1877-1958). Sú to zakladatelia a rozširovatelia Slávneho prebudenia na Azusa Street v Los Angelos. Cez týchto ľudí Boh mimoriadným, dynamickým teda letnično-charizmatickým spôsobom zasiahol Spojené štáty, a odkiaľ sa táto vlna rozšírila do celého sveta a až do dnešných dní, kedy týmto biblickým spôsobom praktizuje vieru viac ako pol miliardy ľudí.

Dnes sa oboznámime so životom a službou jedného z nich.

Maria Woodworth-Etter

Keď mala 10 rokov jej rodičia sa pripojili k Disciple Church (Učenícka cirkev), dovtedy neboli kresťanmi. Keď mala 13 rokov, tak zomrel jej otec, a zostali s matkou a siedmimi súrodencami sami bez prostriedkov. V tom čase na zhromaždení Disciple Church počula príbeh kríža, a obrátila sa. Čoskoro po obrátení počula Boží hlas: „Choď na cesty a za ohrady a zhromažďuj stratené ovce.“ To ju zmiatlo, lebo v Disciple Church nemohli slúžiť a kázať ženy. Tak uvažovala, že sa vydá za kresťanského muža, aby tak mohli slúžiť spolu. O niekoľko rokov sa vydala za Philo Harris Woodwortha, a s manželom hospodárili na farme, ale neboli úspešný. Mali šesť detí, ale päť z nich umrelo. Zostalo len najstaršie dievča Lizzie. Tiež sama Maria mala zdravotné problémy, až bola na pokraji života a smrti. V tom období bola vo veľkom zármutku. Ale po celú tu dobu vnímala to Božie povolanie kázať strateným. Konečne sa objavil spôsob ako prehovoriť. Na jednom stretnutí priateľov, keď vstala aby hovorila, videla videnie pekelnej jamy a ľudí, ktorí nevidia toto nebezpečenstvo. Vykríkla, aby sa ľudia rozhodli nasledovať Boha a zachránili sa. Aj, keď cítila, že má pokračovať nevedela ako. Myslela si, že musí ísť študovať, ale dostala víziu, v ktorej jej Ježiš povedal, že duše hynú a nemôže preto čakať, aby študovala a pripravovala sa. Deň a noc cítila potrebu volať hriešnikov k pokániu. Začala teda vo svojom okolí, a videla veľa obrátení. Porozumela, že sila Božia bude padať a hriešnici budú bežať do rady na pokánie. Spravila deväť prebudeneckých zhromaždení a založila dva miestne zbory. Vzhľadom na neúspech na farme, Mária a jej manžel sa rozhodli pre cestovateľskú službu. Mária kázala všade tam, kde ju Boh povolal. Prešli na stredozápad USA, kde získali veľkú reputáciu, pre Božiu moc, ktorá sa prejavovala na jej zhromaždeniach. Začala vnímať povolanie, aby sa modlila za chorých. Odolávala však tomu, lebo sa obávala, že to bude odvádzať pozornosť od výzvy k spaseniu. Ježiš ju uistil, že keď sa bude modliť za chorých, tak viac ľudí bude spasených. Ona súhlasila a začala sa modliť za uzdravenie chorých. Jej zhromaždenia sa vyznačovali veľkou mocou. Ľudia tam boli nielen vyliečení, ale aj padali, už vtedy hovorili v iných jazykoch, triasli sa, upadli do vytŕženia, extázy, mali videnia neba, pekla a videli Ježiša. Potom im dávala hovoriť, čo videli a ľudia sa obracali a prichádzali k Ježišovi. Kričala na ľudí: „ poďte a prijmite Ježiša! Naroďte sa znovu!“ Božia sláva zostupovala. Bola prorockou evanjelistkou, kázala o druhom príchode Ježíša. V roku 1884 obdŕžala licenciu ako evanjelistka pri „the Churches of God Southern Assembly (Južné zhromaždenia cirkvi Božej), ktoré založil John Winebrenner. Na niektorých jej zhromaždeniach bolo viac ako 25000 účastníkov. Cestovala so stanom, a postavila ho tam, kde jej Boh dal príležitosť. Posladné desaťročie 19. stor. bolo pre ňu ťažkým obdobím. Začali dramatické udalosti v jej živote a službe, ktorá bola v tom čase veľmi kontroverzná. Mala odpor ako z náboženských tak i zo svetských spoločenstiev. Aj J. A. Dowie hovoril zo svojej kazateľne proti nej. Bola prenasledovaná, hádzali po nej paradajky, kamene, prerezávali lano na stane. V jej službe boli nadprirodzené prejavy to ju odlišovalo od náboženstva. V meste Framingham, Massachusetts bola zatknutá pre liečenie ľudí, ale keď mnohý vystúpili a svedčili o svojom uzdravení bola prepustená. V St. Louis, Missouri mala jedny z najdramatickejších zhromaždení v rokoch 1890 – 1891, ale miestni psychiatri na ňu podali obvinenia z duševnej choroby, pretože hovorila, že videla Boha. V r. 1891 sa rozviedla pre manželove cudzoložstvo. Pokračovala v službe so svojimi priateľmi a spolupracovníkmi. Ale prišiel na ňu tlak aj z jej vlastnej denominácie, bojovali proti tým nezvyčajným prejavom na jej zhromaždeniach. V roku 1900, odovzdala certifikát z „the Churches of God Southern Assembly“. Zostala sama. Ďalej cestovala, a v r. 1902, v Arkansase sa stretla so Samuelom Etterom. Uzavreli manželstvo a slúžili spolu niekoľko nasledujúcich rokov. Keď sa začalo prebudenie na Azusa street v Los Angeles vedela o ňom, a potvrdila, že to je moc Božia, čo sa tam deje. V r. 1912 slúžila s manželom 5 mesiacov v Dalasse, Texas pre F. F. Bosworth. Tieto stretnutia mali široký pozitívny ohlas v letničných kruhoch a jej služba bola vtedy uznávaná a kvitla. V letničných kruhoch, pre mnoho neobvyklých javov, ktoré jej služba zapríčinila, bola uznaná ako predchodkyňa skúseností s Duchom Svätým. Bola tiež dobrá známa J. G. Lake-ho, ktorý je vo svojich kázňach nazýval „matka Etter“. Slúžila ďalej a v r. 1918 ju Boh povolal založiť cirkev v Indianapolis, Indiana. Tu vzniklo konferenčné centrum, a často odtiaľ cestovala slúžiť a kázať na stredozápad USA. Umrela v r. 1924 poctená ako žena Božia.

Použité zdroje:

http://www.milost.sk/logos/clanok/stoleti-ducha-svateho

http://www.milost.sk/logos/clanok/stoleti-ducha-svateho-ii

http://www.rozmer.sk/sk/articles/print/148  dostupné na internete jún 2011

http://healingandrevival.com/BioMWEtter.htm

Daniel Šobr: Počiatky letničného hnutia, časopis Listy milosti 1/2005, str. 10-11

Roberts Liardon: Boží generálové, prepis z audionahrávky.